Vaša škola sa špecializuje na vyučovanie slovenského jazyka pre cudzincov. Sú medzi vašimi klientmi aj ľudia z Ukrajiny?
Väčšina našich klientov je z Ukrajiny, záujem je enormný. Ponúkame im kurzy aj zadarmo, tak pre deti, ako aj pre dospelých, ktorí sa potrebujú rýchlo zamestnať. Preprava pre utečencov je však veľmi komplikovaná, keďže prišli bez áut. Zhodnotili sme teda, že online forma je najlepšia. Najmä deti sú zatiaľ online. Po korone máme skúsenosti s tým, ako ich zaujať.
Ľudia len teraz prišli z Ukrajiny, ale už sa zaujímajú o slovenčinu. Čím to je?
To je zaujímavá informácia aj pre štát. Ľudia tu chcú pôsobiť. Chcú vedieť jazyk štátu, do ktorého prichádzajú. Viem, že nie sme jediná škola, ktorá poskytuje také vzdelanie. Napríklad Univerzita Komenského má viac ako 200 študentov a Ekonomická univerzita zriadila kurz pre zopár stoviek. Poznám však aj iné vysoké školy a samosprávy, ktoré taktiež zriaďujú kurzy. A Ukrajinci o to majú záujem, aby sa tu cítili ako doma, či už dočasne, alebo nastálo.
Pre niektorých je Slovensko len prechodná zastávka, niektorí tu chcú zostať. S akými prípadmi sa stretávate vy?
Záleží, v akej situácii sa nachádzajú. Niektorí prišli napríklad z Charkova. Keďže im ich domy zbombardovali, rozmýšľajú aj nad tým, že tu zostanú. Na druhej strane sú aj takí, ktorí situáciu vnímajú ako dočasnú, ale chcú vedieť po slovensky, aby mohli zatiaľ pracovať. Máme stovky záujemcov v rôznych krajoch. O dočasné útočisko požiadalo už 50-tisíc ľudí. Keď to rozdelíme na osem krajov a povieme, že tretina chce vedieť po slovensky, celkovo to sú tisícky. Naša škola vie pomôcť, pretože vieme zastrešiť online podporu učiteľov a metodické materiály pre deti aj pre dospelých. Nie každý má s kým nechať dieťa. Poznám rodiny, ktoré sú na dedinách. Nemajú auto ani počítač. Preto sme zvolili verziu cez mobil.
Ozývajú sa vám iniciatívne jednotlivci alebo vás vyhľadávajú aj organizácie?
Pôsobím na Slovensku od roku 2007. Naša poradenská spoločnosť pre cudzincov funguje od roku 2008. Účtovali sme stovky ukrajinských firiem. Máme veľmi veľa kontaktov. Naša jazyková škola iCan sa vždy orientovala na slovenčinu pre cudzincov. Ako jediní sme začali so slovenčinou pre deti. Dovtedy sa tomu nevenoval nikto. Vlastné materiály sme začali testovať pred dvoma rokmi. Najlepšie funguje, keď o nás niekto niekomu povie a keď vieme, tak pomôžeme.
Klientov máte v súčasnosti vo všetkých krajoch na Slovensku. Ako si k vám nájdu cestu?
Som v komunitách Ukrajincov na Slovensku. Záujemcovia sa prihlasujú v krajoch aj inde. My sme v Bratislave a v Košiciach, no teraz sa k nám hlási aj Trnava. Máme tam dve skupiny zubárov z Ukrajiny a robíme aj skupinu pre zubárky s tým, že tam bude aj kurz pre ich deti. Mám v pláne napísať Trnavskému kraju, či to nemôžeme realizovať v ich priestoroch. Kurzy pre dospelých robia aj rôzne firmy, štátne inštitúcie či univerzity. Slováci vnímajú, že je to cesta integrácie cudzincov.
Ste jediná organizácia, ktorá má učebnice slovenčiny pre deti z cudziny. Ako je to možné?
Učebnice predtým neexistovali. My sme ich písali spoločne so Štátnym pedagogickým ústavom. Testovali sme ich na Slovákoch žijúcich vo Francúzsku, Írsku, Anglicku a Nemecku. Išlo o súbor publikácií ako slovenčina prvého kontaktu pre základné školy so zošitmi či učebnica pre predškolákov od piatich do siedmich rokov, do ktorej sa dá písať. Máme aj slovníky v šiestich jazykoch. Teraz je najaktuálnejšia slovensko-ukrajinská alebo slovensko-ruská verzia. Niektoré deti sa na východnej Ukrajine vzdelávali aj v ruštine. No máme napríklad aj vietnamčinu či srbčinu.
Rozhodli ste sa pomôcť aj našim školám. Aké materiály ste im poskytli?
Poskytli sme časti učebníc, ktoré by už deti mohli používať v praxi, aby už vedeli pracovať a integrovať sa. Ide o prvé dve kapitoly slovenčiny prvého kontaktu „Aha slovenčina“. Je to 228-stranová publikácia a dva zošity. Robíme však ešte korekcie či dokončujúce práce a vytlačené by mali byť v máji.
Učebnice sú určené pre jazykové aj pre základné školy. Mohli by pomôcť aj jednotlivcom?
Vnímam ich ako študijný materiál pre základne školy a škôlky. Slovník je na to, aby sa rýchlo integrovali. Je aj možnosť integrácie mimo školského systému, aby to mama s dieťaťom zvládla sama. Niektorí predškoláci budú doma a mamičky Ukrajinky ich budú učiť. Bola som s jednou rodinou štyroch detí a štyroch mamičiek. Tri z nich išli do práce a jedna stráži deti. Takto budú fungovať, kým nenájdu miesto v škôlke. Tá mamička, ktorá je s deťmi doma, si zoberie učebnicu a bude sa s nimi učiť po slovensky. Sú však aj slovenské rodiny, ktoré prijali ukrajinské deti.
Plánujete vytlačiť tisícky učebníc. Ako to chcete financovať?
Keď sme pred troma rokmi začínali tento projekt, netušili sme, že tieto učebnice budú potrebné vo veľkom. Mysleli sme si, že bude postačovať tristo až štyristo kusov. Teraz ide o tisícky. Na to, aby sme ich dali vytlačiť zo dňa na deň, sami nemáme prostriedky. Robíme preto zbierku prostredníctvom Nadácie AK. Funguje od roku 2014 a podporuje vzdelávanie pre talentovaných ľudí z tretích štátov. Tlač učebníc a zriadenie celoplošných kurzov pre deti by sme tak z vyzbieraných peňazí chceli realizovať v apríli.
Akú sumu potrebujete?
Nadácia už vytvorila účet. Pár tisíc eur nám už síce darcovia poslali, ale to nestačí. Na Slovensku už máme 50-tisíc ľudí, ktorí sa zaregistrovali na dočasné útočisko. Väčšinou sú to ženy a deti, takže z 50-tisíc môže byť desaťtisíc predškolákov. Navyše ich počet stále rastie. Pri tlači nám ide o tri publikácie: pre predškolákov, Aha slovenčina pre základné školy a slovensko-ukrajinský slovník, ktorý sme pripravovali so Štátnym pedagogickým ústavom podľa predmetov. Napríklad pre biológiu tam žiak nájde všetky slovíčka, ktoré potrebuje. Učebnica pre predškolákov je farebná s nálepkami. Tlač jednej stojí asi štyri eurá. Ak vytlačíme 10-tisíc, budeme potrebovať 40-tisíc eur. Dve publikácie pre deti základných škôl môžu stáť 10 eur. Ak bude týchto detí 40-tisíc, potrebujeme 400-tisíc eur. Navyše vo vydavateľstvách teraz chýba aj papier. Budeme to teda tlačiť postupne.
Pokúšali ste sa získať nejaké financie aj od štátu?
Keďže máme projekt so Štátnym pedagogickým ústavom, komunikujeme aj s ministerstvom školstva. Aj oni majú záujem na tom, aby sme materiály posunuli základným školám.
Ako na vašu žiadosť reagovalo ministerstvo?
Oznámilo nám, že tlač financovať nemôže. Ide o verejné obstarávanie, ktoré trvá mesiace. Jediná možnosť je, aby sme to vytlačili na domácej tlačiarni alebo si to môžu vytlačiť priamo školy. Také riešenie však odmietam.
Prečo?
Učebnica tým stratí svoju kvalitu. Každá škola to môže vytlačiť, ako chce. Môže to byť v čiernobielom a zospinkované. To však nie je dostatočná kvalita. Bolo to spolufinancované programom Erasmus+ a našou školou. Ako skupina autorov sme do toho dali tri roky života. Nechceme našu prácu znehodnotiť. Chceli by sme to spraviť kvalitne, aby to školy dostali v podobe, ako sme si to predstavovali na začiatku. Bude k tomu tiež otvorená licencia, aby sa to dalo prezerať na internete.
Niektoré rodiny avizujú, že sa vrátia domov, hneď ako to bude možné. Využijú sa v takom prípade učebnice?
Ľudia sa teraz rozhodujú, či sa pôjdu učiť po slovensky a pôjdu do práce. Komunikujem s veľkým počtom ľudí, ktorí sem prišli. Som v kontakte hlavne s utečencami z východnej časti Ukrajiny ako Charkov, Dnipro, Mariupol a Kyjev. Väčšina z nich už nemá domov. Niektorí sa už nechcú vrátiť a niektorí chcú. Vedia, že ich domy už nestoja. Uvedomujú si, že ich deti tu zostanú aspoň rok a pol. To už hodnotia tak, že od septembra pôjdu do školy. Každý ďalší jazyk je dobrá vec. Niektorí sa nemôžu vrátiť, keď majú niekoho v Rusku alebo mali niečo s Ruskom. Niektorí sa nechcú vrátiť, keď už tu získajú povolenia a zvládli komplikovaný prístup na trh práce.
Slovenské školy už prijali tisícky ukrajinských detí. Majú pre nich vôbec nejaké materiály?
My sme im tento pondelok poslali naše spomínané prvé dve kapitoly. V školách je však zatiaľ len zlomok detí. Z mojich známych ešte takmer žiadne. Rodičia sa boja, lebo v hlave stále počujú sirény. Skôr sa obrátia na nás a chcú sa zapísať na kurz. Nechcú do toho tie deti tlačiť, keď im povedia, že nevedia po slovensky a nepoznajú písmená. Do školy preto zatiaľ idú skôr tie, ktoré sa už predtým pripravovali na odchod a neboja sa.
Rezort školstva navrhoval, že by sa mohli vytvoriť čisto ukrajinské triedy. Čo si o tom myslíte?
Vojnová trieda nie je dobrá cesta. Z psychologického a sociologického hľadiska je to cesta do rozdeľovania spoločnosti. Netreba ich tlačiť hneď do školy už od apríla. Treba im zriadiť centrá prípravy pri vyšších územných celkoch a poskytnúť im kurzy slovenčiny s peknými materiálmi. Treba rátať s tým, že deti pôjdu do školy najskôr od septembra, no dovtedy sa môžu integrovať.
Niektoré školy zaradili ukrajinských žiakov do existujúcich tried. Pedagógovia však nevedia po ukrajinsky a nestíhajú sa venovať obom skupinám. Bolo by lepšie, ak by žiaci pred integrovaním absolvovali kurz v špecializovaných centrách?
Nemôžeme zhoršiť kvalitu nášho školstva. Slováci potrebujú skončiť školu. Pre utečenca je tiež ťažké sa napojiť, keď je už takmer dospelý. Bolo by lepšie, ak by sa pripravoval niekde inde a potom pôjde s tými istými žiakmi, ale už tam nebude sedieť s tým, že nerozumie ničomu. Najlepšie je začleniť spolu deti hneď na prvom stupni. Na druhom stupni by mali byť spoločné prípravné kurzy. To sú tínedžeri, ktorí nemôžu len tak rozprávať vo svojom jazyku a nevnímať to, že im nerozumejú. Berú to viac vážne. Treba však hneď komunikovať, že to nie je vojnová trieda, ale len príprava, aby mohli ísť ďalej.
Máte niekoľkoročné skúsenosti s výučbou slovenčiny pre Ukrajincov. Ako rýchlo ich viete naučiť jazyk?
Deti vieme učiť rýchlo, aby mohli nastúpiť do ďalšej triedy. Najčastejšie to bolo tak, že v júni prišli, tri mesiace sme ich pripravovali a v septembri už išli do školy. Po slovensky síce nevedeli perfektne, ale cítili sa v pohode. Po polroku bol ďalší kurz. Každý týždeň mali dve hodiny v piatok alebo v sobotu. Učiteľky im pomáhali s domácimi úlohami, s ktorými im nevedeli pomáhať rodičia.
Koľko približne trvá, kým si osvoja základy jazyka?
Môže to trvať tri mesiace. Potom by sme im mali dať prestávku a pokračovali by napríklad v septembri. Tri mesiace sú dobré obdobie na to, aby sme ich pripravili tak, že neskomplikujeme vzťahy v triede. Mali sme aj deti, ktoré sme pripravovali celý rok. Boli ešte na Ukrajine a stretávali sme sa online. Raz do týždňa sme mali jednu hodinu.
Základy si vedia osvojiť pomerne za krátky čas. Čo robí ľuďom najväčšie problémy?
Kuchynská slovenčina a pochopenie jazyka v obchode nie je problém. Ukrajinec a Slovák si rozumejú. Problémy vznikajú v školách. Ukrajinčina používa na výrazy ako štvorec, krivka, bodka a čiarka úplne iné slová. V tom im pomôže slovník. Druhá skupina sú zdravotníci. Srdce, pečeň a obličky majú úplne iný názov. To už ani nehovorím, že v zdravotníctve na Slovensku sa využíva latinčina a skratky, ktorým nerozumejú vôbec. Odborný kurz by mal trval šesť mesiacov.
Ponúkate kurzy na mieru pre rôzne profesie. Aké napríklad?
Cudzinci ítečkari slovenčinu napríklad nepotrebujú. Komunikujú po anglicky a cítia sa tu dobre. No v obchode treba nejaký rýchlokurz, aby vedeli nahodiť peniaze. Mali sme kurz pre ukrajinských vodičov kamiónov, ktorý trval mesiac. Slová, ktoré potrebujú, sa opakujú stále dookola. Upratovačky tiež musia vedieť slovnú zásobu, aby vedeli, na ktorú zastávku musia ísť. Kurzy ich majú naučiť nielen dorozumieť sa, ale aj odpovedať na otázky. Bolo by dobré, aby tematické kurzy spravila firma, ktorá prijíma zamestnancov. Je to ústretovosť, bonus zamestnávateľa, ale aj veľmi dobrá pomôcka v ďalšej komunikácii.
Kurzy pre Ukrajincov sú bezplatné. Ako to funguje?
Ešte som nepočula, že by niekto ponúkal platený kurz. Z ponúk, čo som videla, ich všetky organizácie ponúkajú zadarmo. Aj keď ľudia mali peniaze, nemohli si ich donedávna vymeniť. Každý chce pomôcť, a tak to vnímajú aj organizácie. Nie vždy ich školí učiteľ slovenčiny. Často to je obyčajný Slovák, ktorý vie po slovensky. Sú aj dobrovoľníci, ktorí si zoberú učebnicu a komunikujú s nimi. Nemáme toľko učiteľov slovenčiny a toľko študentov učiteľstva. Mal by tam byť učiteľ, ktorý nastaví pravidlá, a potom by mohli pomáhať dobrovoľníci Slováci, ktorí majú komunikačné schopnosti a radi učia. Nemusia všetci utekať na hranice a niesť tam veci, ktoré už možno ani nie sú potrebné. Kraje by veľmi uvítali, keby dobrovoľníci s ľuďmi len komunikovali.
Kto u vás vyučuje slovenčinu?
Sme zaradení do siete škôl a školských zariadení. Preto máme podmienku, aby to boli učitelia. Nie vždy sú to učitelia slovenčiny, ale napríklad aj iných jazykov a predmetov. Teraz, keď sme otvárali kurzy zadarmo a hlásili sa nám dobrovoľníci, sme skôr volili študentov pedagogických fakúlt. Keď je kurz zadarmo, berieme aj ľudí, ktorí nemajú vzdelanie, ale chceli by pomôcť a majú skúsenosti s doučovaním. Keď nie je zadarmo, snažíme sa, aby to boli učitelia so vzdelaním. Keď ide o rýchlokurz kuchynskej slovenčiny, vítame pomoc hocikoho.